Keď som sa pred šiestimi rokmi vrátila z Kanady, šokovalo ma, ako je status „home office“ na Slovensku skôr výnimkou ako pravidlom. V posledných rokoch sa to už mení, aj keď ja osobne stále zaznamenávam, že sa práca z domu ešte stretáva so zmiešanými pocitmi. Podľa prieskumov spoločnosti Microsoft z roku 2017, tridsaťpäť percent Slovákov využíva home office niekedy. Ja pracujem z domu už takmer štrnásť rokov. Nie niekedy, ale na „plný úväzok“.
Všetko sa to začalo v roku 2005, keď som dostala pracovnú ponuku pre veľkú nadnárodnú spoločnosť. Pozícia bola naplánovaná pre centrálu, ktorá bola v Montreale. Ja som ale žila v Toronte. Manažér, ktorý ma na pozíciu chcel prijať, presvedčil kolegov, že je jedno, kde budem sedieť. A vlastne to nakoniec bolo jedno.
Zamestnávateľ získal produktivitu
Pre môjho zamestnávateľa to vlastne nebolo jedno, lebo si myslím, že tým vlastne získal. Keď totiž pracujete z domu, tak ste oveľa efektívnejší ako v kancelárii. Nejde len o príležitostné postávanie pri kávovare s kolegyňou, ktoré vám doma nehrozí. V mojom prípade som bola super efektívna, lebo som chcela, čo najskôr skončiť a navariť, oprať alebo ísť do fitka. Pozor! Nerobila som tieto činnosti na úkor práce. Vážila som si flexibilitu, ktorú mi home office poskytoval a preto som pracovala oveľa produktívnejšie. Pomohlo aj to, že som mala šéfa, ktorý mi hneď na začiatku povedal, že ho nezaujíma, či si robotu urobím v pondelok a ostatné dni budem sedieť pri bazéne s kokteilom v ruke (jeho slová), hlavne, aby boli výsledky. Takáto dôvera vo mne vyvolala ešte zvýšenejšiu snahu. A to si dovolím tvrdiť je výsadou mojej generácie, alebo teda ročníkov 40+, sme proste zodpovední a vážime si dôveru.
Nemusíte byť všade
Asi najťažšie na hľadaní správneho pracovného rytmu bolo, že moji kolegovia, ktorí stále pracovali v centrále, mali pocit, že musím byť na každom stretnutí. Tak som prvé tri mesiace, každý týždeň lietala do Montrealu. Je to síce len hodinový let, ale predsa len som bola v office viac ako doma v práci. Našťastie som asertívna a po troch mesiacoch som sa dosť zorientovala v novej práci natoľko, že som začala hovoriť nie resp. som navrhla pripojenie telefónom. Postupne si všetci zvykli, lebo ma šéf opäť podržal (napokon moje lietanie išlo z jeho rozpočtu).
Pozor na rodinu a priateľov
Rodina a priatelia sú asi najväčším problémom, keď pracujete z domu. Suseda príde na kávu „neboj len na pol hoďky“. Syn vám chce povedať jednu dôležitú vec o nesmrteľnosti chrústa. Rodičovská rada s vami počíta na každú pomoc so zdravou desiatou v škole, lebo veď vy nechodíte do práce. Manžel očakáva, že vybavíte rôzne veci, veď ste predsa doma. Naučiť ich, že nie ste doma, ste v práci, si vyžaduje veľa trpezlivosti a vytrvalosti. Rodina sa asi postupne prispôsobí, ak si nastavíte hranice. Širšiemu okoliu to trvá dlhšie. A niektorí ľudia sa na vás budú aj chvíľku hnevať, ale ak ich to neprejde, tak ich v živote asi nepotrebujete.
Ako pracovať a nepozerať telku?
Samozrejme, že začať pracovať z domu, môže v zamestnancovi alebo začínajúcemu živnostníkovi vyvolať pocit falošnej slobody. Ostanete v pyžame a ani sa nenazdáte a polovica pracovného dňa je za vami. Alebo si ráno sadnete k počítaču a zrazu neviete ako začať. A častokrát sa vám vlastne nechce, lebo gauč vyzerá lákavejšie. Skôr ako som začala pracovať z domu, stretla som sa s tromi úspešnými ženami, ktoré buď pracovali, alebo riadili tím ľudí, na diaľku. Dostala som od nich mnoho cenných rád, ale priznám sa, že mne najviac zafungovali tie najbizarnejšie.
Prvá z nich bola, že sa mám ráno obliecť, akoby som išla do práce a aj keď sa neoblečiem, tak nech si minimálne obujem lodičky. Priznávam čestne, že kým som si našla svoj pracovný rytmus, tak som prvé mesiace robila v teplákoch a podpätkoch. Funguje to, aj keď nie som si istá, či je táto rada univerzálna a platí aj u mužov. Možno skúste kravatu?! Druhá rada bola, aby som v deň, keď mám chuť sa vyhnúť svojmu pracovnému stolu v rohu obývačky, proste na chvíľku odišla z domu. Obliekla som sa a išla som na krátku prechádzku. Kúpila som si kávu a oklamala hlavu. Odišla som z domu a vrátila som sa do práce. Čuduj sa svete, aj to fungovalo.
Home office v kaviarni
Keďže už nepracujem pre korporáciu, ale som na voľnej nohe, hlavnou nevýhodou je, že mi chýba spoločenský kontakt. Ja sa síce viem dlhodobo zašiť a proste písať, ale potom, keď vyleziem, tak potrebujem postupnú socializáciu, akoby ma prepustili z väzenia. Aj preto sa snažím, aspoň raz do týždňa pracovať z kaviarne. Ak robím v ten týždeň viacero rozhovorov, tak sa im naopak vyhýbam a teším sa na pokoj môjho pracovného kúta. Ale ak píšem knihu, tak si poctivo plánujem výjazdy, aby som za počítačom doma nezarástla machom. Lebo ak vás práca baví, tak či ju robíte z domu alebo v otvorenom koncepte nejakej výškovej budovy, robíte ju poriadne. Z domu to však mne dáva oveľa väčší zmysel.
Katarína Mayer
Foto: Gabriela Teplická
Článok autorka napísala pre online magazín 40plus.sk
